(Ne)stratená v ღ New Yorku ღ

Ahojte,

dlho som rozmýšľala v akom duchu a akým spôsobom napísať tento článok. Nechcem, aby to bol cestopis, nechcem ani klasický vlog, chcem sa len podeliť o moje dojmy z tohto centra vesmíru. Tak sa poďme pozrieť, čo sa mi podarí vytvoriť.

Stromček pred Rockefellerovým centrom

Za veľkou mlákou som bola niekoľkokrát, kade-tade, ale toto bola moja prvá návšteva New York City. Hanba, viem. Pred týmto mestom som mala taký nejaký rešpekt. Ani neviem prečo. Asi som od neho čakala tak veľa a bála som sa, aby ma náhodou nesklamalo. Hovorí sa, že New York v lete je super, ale poviem Vám, New York počas Vianoc je topka. Gýč všade kam sa človek pozrie, ale mne sa to tak strašne páči. Všetko svieti, bliká, stromčeky, Santovia, svetielka. paráda. V Starbuckse limitka s príchuťami ako Gingerbread a Pumpkin Pie. Čo sa tohto týka, našla som presne to, v čo som dúfala.

Prejdime k samotnému mestu. Panoráma luxusná, každý deň sme sa na Manhattan vozili trajektom, takže sme mali mesto ako na dlani a videli tie typické "pohľadnicovky". Oči sa očili a my sme sa čudovali, že ono je to naozaj také ako vo filmoch, na fotkách, v klipoch atď. Obchody úplne fantastické, ulice široké a hlučné, v Central Parku by som dokázala tráviť celé dni, týždne a mesiace. Len tak by som sa pozerala okolo seba, lebo tam si človek pripadá akoby sledoval film. Toľko ľudí, druhov, farieb, veľkostí, výzorov, výrazov, vôní, všetkého veľa veľa veľa. 

Nie, nie je to pohľadnica (:

Times Square

Central Park

Rada hľadám divné veci. V každom veľkom meste je kopec divných vecí. Budovy, sochy, hocičo. Tu sa mi podaril takýto úlovok (:

Kameňom úrazu bola atmosféra, alebo dojem, ktorý vo mne New York vyvolával. Nejak mi v ňom chýbal cit, taká tá človečina. Áno viem, viem, veľkomestá nie sú Horná Dolná a žiadna babička Vás nepozve na domáci makovník. ALE. Niekoľko veľkomiest som už navštívila a práve z New Yorku na mňa sálal taký nejaký chlad. Aby sme si rozumeli. Milujem anonymitu a multi-kulti zmes. Preto si vždy užívam Londýn, Paríž, Prahu... Ale tu mi chýbala ľudskosť. Necítila som sa tu ako "doma", čo ja sa väčšinou po pár dňoch cítim všade a vždy si nájdem to svoje. 

A čo na záver? New York treba vidieť. Určite to stojí za to. Zážitok na celý život. Ale žiť by som tam nechcela. Možno na chvíľu. Na Manhattane a so super platom by to bolo fajn. Na rok (:

Malý bonus ako zlatý klinec programu (:

Výhľad z Rocefellerovho centra

9/11 Memorial, neviem prečo sa usmievam ako blbá, v skutočnosti mi tam do smiechu vôbec nebolo :/

Brooklyn Bridge - trošku fúkalo (:

Asi toľko v skratke. Nechcem Vás unavovať litániami, veď kto by to aj čítal. 
Aký je Váš názor na Veľké jablko? Boli ste? Chcete ísť? Prečo? Prečo nie? Teším sa na Vaše komentáre. V budúcom článku sa môžete tešiť na malú ukážku toho, čo som si v New Yorku ukoristila v povianočných výpredajoch. Krásny deň!
Ciao (: